Dvojslovné vety

Podrobný popis

Ako sme sa učili my

Zozačiatku som vytriedila karty s dvojslovnými vetami so slovami, ktoré už nevravec poznal a vedel (možno nie dokonale) vysloviť. Dodali mu sebadôveru a užíval si, ako mu to ide. Zrazu mal pocit, že skutočne „rozpráva“. Tým pádom bol ochotnejší učiť sa aj nové a neznáme slová. Pri prvých cvičeniach som mu samozrejme pomáhala, nečakala som, že hneď na mňa „vysype“ krásnu dvojslovnú vetu. Ukazovala som mu prstom prvý obrázok na karte, pomenovala, a hneď druhý, a pomenovala, aby chápal, čo od neho chcem - že ich má spojiť do vety. Niekoľkokrát za sebou som tento postup zopakovala a vyslovila celú vetu. DEDO - ČÍTA. Potom som už len ukazovala a čakala, či pomenuje oba. Ilustrácie na jednotlivých kartičkách na seba vizuálne nadväzujú, nevravca nemätú. Dedko, ktorý je na prvom obrázku, číta noviny na druhom obrázku. Niektoré vety by sme v reči použili so zvratným zámenom „sa“ (kúpe, holí...). I napriek tomu, že tam nie je zobrazené, odporúčam, aby ste ho pri čítaní týchto kartičiek spomenuli (dedo SA holí, teta SA kúpe). Nevadí, ak vetu povie bez neho, použiť zvratné zámeno bolo pre nás na tejto úrovni reči ešte nedosiahnuteľné. A preto, ak môj nevravec vetu povedal bez neho, zopakovala som ju po ňom, s pochvalou a zvratným zámenom - „áno, mama SA kúpe“.